Českú metropolu po štyroch rokoch opäť navštívili ikony nu-metalu, kalifornská formácia LINKIN PARK. V takmer zaplnenej Sazka Aréne zahrali hlavne hity z prvých dvoch albumov „Hybrid Theory“ (2001) a „Meteora“ (2003). Šestica v čele s frontmanmi Chesterom Benningtonom a Mikom Shinodom vystúpila v Prahe iba mesiac po vydaní novinky „Minutes To Midnight“. Tá sa dokázala v tuzemskom rebríčku predajnosti vyšplhať na prvé miesto. Nakoniec tak, ako vo väčšine krajín sveta.

Spolu s LINKIN PARK brázdia na aktuálnom turné európske mestá ďalší Američania 30 SECOND TO MARS. Úplný úvod pražského vystúpenia ale obstarala švédska post-hardcoreová partička BLINDSIDE. Kapela sa prezentovala veľmi príjemným, živelným prejavom, ktorý korešpondoval s ich energickou gitarovou hudbou. BLINDSIDE vyrukovali nielen s priamočiarymi rockovými kusmi, ale aj s náročnejšími, rytmicky roztrieštenými skladbami. Zaujímavo pôsobilo využitie elektroniky, ktoré vystúpeniu dodávalo takmer halucinogénny rozmer. Korene kapely ale očividne siahajú hlboko do 70. rokov minulého storočia. A to nielen hudobne, ale napríklad aj prejavom speváka Christiana Lindskoga. Ten sa vyžíval v pózach à la Robert Plant a v glam rockových gestách. Štipka teatrálnosti vo vystúpení štokholmskej štvorky ale z dobrého dojmu neubrala. Jediným problémom bola trochu poddimenzovaná hlasitosť. BLINDSIDE by pri vyššom výkone aparatúry určite dostali ešte väčší drive. To ale 30 SECOND TO MARS by po svojom pražskom vystúpení zvukára najradšej asi ukrižovali. Kapela síce hrala o niečo hlasnejšie, ale z hudobného hľadiska je ťažko niečo hodnotiť. Zvuk bol od začiatku príšerne zahuhlaný a neprehľadný. Jednotlivé nástroje sa zlievali do spletitého kakofonického klbka a fanúšikov, ktorí by ocenili temný industriálny hluk, bolo v utorok večer v Sazka aréne asi pomenej. Polhodinku určenú pre 30 SECOND TO MARS tak z nudy aspoň čiastočne vytrhol výlet Jareda Leta smerom k publiku. S mikrofónom v ruke sa vydal balansujúc po mantineli až do zadnej časti haly, kde sa snažil vyhecovať predsalen trochu stuhnutých fanúšikov. Z pomyselného minisúboja predkapiel tak v Prahe určite zvíťazili BLINDSIDE.

Na kvalitný zvuk a očakávaný výkon večera sa ale ešte len čakalo. Ten prišiel krátko po trištvrte na desať s nástupom hlavnej hviezdy. Jedným dychom je ale nutné dodať, že LINKIN PARK majú od vytvorenia koncertnej extázy pomerne ďaleko. Z podstaty ich hudby je jasné, že o spontánnosti alebo živelnosti nemôže byť reč. Kapela proste pôsobí príliš strojovo aj v živom prevedení. To ale určite nevadí ich oddaným fanúšikom, ktorí ich privítali frenetickým revom. Hneď v úvode sa im dostalo odmeny v podobe hitu „One Step Closer“. Na rozžiarenom pódiu pripomínajúcom blikajúci ekvalizér sa z kraja koncertu dostalo aj na novinku „Minutes To Midnight“. Ako prvá zaznela „No More Sorrow“, ktorej úvodná vyhrávka identicky kopíruje začiatok „Am I Evil?“ od Britov DIAMOND HEAD. Z nasadenia LINKIN PARK bolo zrejmé, že si nové veci užívajú omnoho viac, ako staré, „otrepané“ skladby. Niektoré staršie veci dokonca ani nemali ten správny náboj. Napríklad v „Numb“ akoby sa kapela už pripravovala na nasledujúce baladické číslo. Bolo ním „Pushing Me Away“, ktoré si vystrihli Mike Shinoda s Chester Benningtonom vo forme klavír-spev. Kapelu počas celého koncertu ťahal hlavne Shinoda, Bennington akoby sa pred publikom miestami skrýval. To, že nie je práve zhovorčivý potvrdil, keď po kratučkom príhovore povedal: „Tak sa snáď vrátime zase k hudbe. Čo myslíte?“. Zaujímavou kapitolou je aj jeho spev. Rozhodne mu sedia vysoké party, čo je zrejmé najmä zo štúdiových nahrávok. Kto chcel, tak si mohol na koncerte zatvoriť oči a hravo si predstaviť, že na pódiu stojí a spieva osoba opačného pohlavia. Inak bol ale jeho prejav, až na niekoľko malých zaváhaní, čistý a presvedčivý.

Po výdatnej porcii starších hitov, štvorici noviniek a osemdesiatich minútach hrania sa LINKIN PARK s pražským publikom rozlúčili. Svojich verných fanúšikov nadchli a na nezainteresovaného diváka mohli len ťažko pôsobiť inak, ako sympatickým dojmom. Že by to ale z kalifornských nu-metalistov robilo výnimočnú koncertnú kapelu, to zase nie.